Vyhadzovať menej potravín znamená aj ušetriť

Koľko jedla týždenne vyhodíte? A ako takému plytvaniu zabrániť? Niekedy stačí potraviny správne skladovať, aby nám vydržali dlhšie. Na tipy, ktoré zlepšia potravinový odpad, sme sa pozreli spolu so Zuzanou Madajovou z Free Food OZ. Tejto téme sa venuje dlhodobo a pre Avion Bratislava realizovala prednášku Koniec plytvania jedlom, ktorú si môžete pozrieť na našom YouTube

Vedeli ste, že až jedna tretina svetovej produkcie jedla sa nikdy neskonzumuje? Keď vezmeme do úvahy fakt, že do roku 2050 počet ľudí na svete prekročí 9 miliárd a produkcia potravín ešte o 60 % narastie, je to enormné množstvo odpadu. Bolo vypočítané, že celosvetovo do roku 2030 skončí každú sekundu v koši 66 ton jedla.

Vyhadzovanie potravín má veľký vplyv aj na našu peňaženku. V slovenských domácnostiach sa ročne vyhodí 40 – 60 kg jedla na osobu. Najčastejšie končí ako odpad ovocie a zelenina, chlieb a pečivo a tiež varené jedlo a mliečne výrobky. Hlavnými príčinami plytvania potravinami býva, že sa pokazia. Nakupujeme ich totiž viac, ako dokážeme spotrebovať. Ak by sme jedlom neplytvali, bežná domácnosť by dokázala ušetriť až 500 eur ročne.
 

Chlieb a pečivo končia v koši najčastejšie

Na skladovanie chleba a pečiva je ideálne bavlnené vrecúško alebo tzv. včeloobal (čiže voskový obrúsok). Je potrebné rátať s tým, že pečivo nevydrží dlhšie ako štyri až sedem dní. Pri kúpe odporúčame vyberať skôr celý, nekrájaný bochník, pretože vydrží dlhšie. Ak po pár dňoch uschol, vieme ho ďalej zužitkovať. Napríklad na domácu strúhanku, ako jedlo pre zvieratá alebo ho rozdeliť na menšie časti do kompostu. 

TIP OD FREE FOOD OZ: 
Starší chlieb alebo rožok môžeme jednoducho nakrájať na tenké plátky, preliať olivovým olejom, osoliť, pridať rôzne koreniny (napríklad sušený cesnak či bazalku) a upiecť pri 180 °C do chrumkava a vzniknú nám domáce krekry.
 

Ako ušetriť už počas nakupovania?

Aby nevznikal potravinový odpad, je potrebné vždy nakúpiť len také množstvo, aké dokážeme skonzumovať. Svoje nákupy si plánujme a do obchodu choďme už s premysleným nákupným zoznamom. Neodporúča sa nakupovať s prázdnym žalúdkom, pretože je dokázané, že hladný človek nakúpi viac. 

Zemiaky sa majú rady s jablkami
Chladnička predstavuje chrám našej kuchyne. Ak bude čistá, vydržia nám v nej potraviny dlhšie. Nezabúdajme, že ideálna teplota by mala byť medzi 1 – 5 stupňami, pričom v spodných priečkach chladničky uskladňujeme potraviny, ktoré potrebujú byť vo väčšom chlade.
 

Ak chceme, aby nám syr a salámy vydržali dlhšie, z pôvodného obalu ich vyberieme a skladujeme v miske alebo vo voskovom obrúsku. Do chladničky nepatrí cibuľa, cesnak ani citrusy a exotické ovocie, ktoré ešte nie sú zrelé. Nechávame ich radšej dozrieť pri izbovej teplote vonku. Chladničku nepotrebujú ani zemiaky a paradajky. Postačí im chladnejšia špajza. Ak chceme zabrániť klíčeniu zemiakov, skladujme ich spolu s jablkami. 


Nie všetko patrí do koša

Niektoré potraviny, najmä ovocie a zelenina, sa dajú zužitkovať celé. Pre lepší prehľad poslúžia tieto rady: 

   1. Pred varením koreňovú zeleninu poriadne umyte. Následne šupky z koreňovej zeleniny využite napríklad v polievke. 
   2. Čisté zemiaky varíme alebo pečieme aj so šupkou.
   3. Banánová šupka z bio banánu poslúži ako maska na tvár alebo do banánového chlebíka rozmixujeme banán celý, aj so šupkou. 
   4. Vňať z mrkvy je výborné dochucovadlo. Rovnako tak listy z reďkovky, ktoré stačí orestovať na kokosovom oleji s cesnakom a píniovými orieškami. 
   5. Listy z karfiolu sa dajú orestovať alebo rozmixovať do polievky.
   6. Avokádová kôstka sa nemusí vyhadzovať. Stačí ju vysušiť a nakrájať a následne sa použije napríklad do smoothie. 
   7. Šupky z citrónov a pomarančov sa dajú využiť na marmelády. Samozrejme upozorňujeme, že v tomto prípade je ideálne realizovať to z bioovocia. 
   8. Jadrá z marhuľovej kôstky, slivky a broskyne sú veľmi chutné a jedlé