Môže sa to zdať neuveriteľné, ale dopestovať si paradajky, papriku či tekvice na vlastnom balóne nie je nič nereálne. Spolu so Zuzanou Kiripolskou, mestskou pestovateľkou a iniciátorkou komunitnej záhrady v nitrianskom Hide Parku, sme absolvovali prednášku Balkón ako záhradka, ktorú si môžete pozrieť na našom YouTube. 

Pestovanie vlastných plodín v meste 
Ak máte balkón a nemáte možnosť pestovať vo vlastných alebo komunitných záhradách, máme pre vás niekoľko tipov. Aj na malej ploche balkóna sa dá vypestovať vlastné ovocie a zelenina. Je to skvelá škola života aj pre malé deti, ktoré vďaka tomu pozorujú, ako sa bylinky a rastliny vyvíjajú. 

Ako teda začať? 

1. Zistíme svetelné podmienky balkóna 
Je to balkón, na ktorý svieti slnko alebo na ňom máte väčšinu času tieň? Fúka na ňom vietor alebo je príliš blízko pri ceste? Toto sú všetky podmienky, ktoré musíme zohľadniť pri výbere plodín a byliniek. 

2. Nakreslíme si návrh a vylúčime, čo je nereálne
Rastliny, ktoré majú rady slnko, sú najmä bylinky, plodová zelenina a listová zelenina. 
Rastlinkám stačia 2-3 hodinky slnečného žiarenia, aby rástli, preto im neprekáža ani polotieň. 
V prípade, že na vašom balkóne prevláda tieň, vhodné sú najmä okrasné rastliny ako brečtan popínavý, papraď, fuchsie, begónie a hortenzie. 

3. Kúpme si semienka, ktoré sú prírodné, nemorené
Podporíme tak ľudí, ktorí ich zbierajú, a zároveň už od začiatku vylúčime chémiu z nášho života. Ak ich chceme ochrániť, stačí to urobiť jednoduchou cestou. Macerátmi z bylinkového alebo rastlinného výluhu. 

Tip od Zuzky: Prírodné moridlo z chrenu 
Nastrúhame 100 g chrenu a zalejeme 1 litrom prevarenej vody. Lúhujeme 1 deň, precedíme. Do macerátu namočíme semienka na 1 deň. Následne vysušíme a môžeme sadiť. Namiesto chrenu môžeme variovať bylinky ako repík. Prípadne proti plesni využiť cesnak (ten sa maceruje len hodinu, nie 1 deň). 

4. Vylúčme kupované rašelinové pôdy
Ťažia sa vo vzácnych ekosystémoch a ich kúpou podporujeme ich ničenie. Namiesto toho si vieme vytvoriť vlastný substrát. Ten sa dá vyhotoviť veľmi jednoducho. Stačí skombinovať piesok, krtkovú hlinu a kompost. 

Tip od Zuzky: Domáci substrát na pestovanie 
Na poli alebo v lese nazbierame hlinu z krtincov. Ak sa obávame prinesených škodcov či nechcených semienok, hlinu vypečieme v rúre, aby sme ich znehodnotili. Domáci substrát vyhotovíme zmiešaním prísad v pomere 1 lopatka piesku, 2 lopatky hliny z krtincov, pol lopatky kompostu. 

5. Presadíme hotové priesady, plantičky
Tie si môžeme zasadiť už v priebehu februára, marca. Prípadne sadíme už hotové, kúpené priesady. Ideálne kvetináče na balkón sú terakotové, hlinené, ktoré lepšie držia vlhkosť ako plastové. Ekologickou alternatívou sú aj textilné kvetináče. 

6. Kruh dobrých vzťahov
Ktorá rastlina si s ktorou vyhovuje? Vieme si vytvoriť takzvaný kruh dobrých vzťahov pre plodiny, ktorý nám odporučí, ktoré rastliny spolu vysádzať. Mrkvu je vhodné posadiť pri paradajkách a ruže vysadiť pri cesnaku. 

7. Inšpirácia lesným ekosystémom
Mulčovanie biologickým materiálom znamená, že okolo rastlín vytvárame ochrannú prikrývku. Táto vrstva chráni pred vysychaním a zároveň dodáva rastline živiny. Využiť môžeme suchú trávu, slamu, kúsky drevenej kôry, suché listy. Alternatívou je zelené hnojivo. 

Tip od Zuzky: Rastlinky zeleného hnojenia
Rastliny zeleného hnojenia vysádzame pri pestovaných rastlinách. Sú to napríklad horčica, facélia, žerucha, hrach, ktoré obohacujú pôdu aj o dusík. Dajú sa pestovať a jesť po celý rok. 

8. Inšpirácia lesným ekosystémom
Mulčovanie biologickým materiálom znamená, že okolo rastlín vytvárame ochrannú prikrývku. Táto vrstva chráni pred vysychaním a zároveň dodáva rastline živiny. Využiť môžeme suchú trávu, slamu, kúsky drevenej kôry, suché listy. Alternatívou je zelené hnojivo. 

9. Napodobňujeme prírodné podmienky, polievame, hnojíme
Nezabúdajme na to, že kvalita pôdy je pre rastliny niečo ako krv pre ľudský organizmus. Aby sme pre rastliny imitovali podmienky, aké majú v prírode, môžeme do pôdy zakomponovať aj dážďovky, ktoré priebežne prekypujú pôdu, hnoja ju. Dážďovky nezabúdajme priebežne kŕmiť bioodpadom, ktorý zahŕňame do pôdy. 

10. V prípade škodcov a plesne
Brániť sa môžeme prírodnými macerátmi. Rastlinke pomáhame macerátmi z byliniek ako pri ľudských chorobách – repík, žihľava. V prípade vošiek zaberá napríklad cesnak, levanduľa alebo ocot. Treba sa pozrieť aj na zdravie pôdy, pretože vošky chodia na oslabené rastliny, ktorým nevyhovuje kvalita substrátu. 

Tip od Zuzky: Prírodná dezinfekcia proti plesni 
Nastrúhame 100 g cesnaku a zalejeme 1 litrom prevarenej vody. Lúhujeme 1 hodinu a precedíme. Polievame priebežne až do zlepšenia.